Iniciatíva slovenských učiteľov

Niekoľko postrehov k novému zákonu z dielne ministerstva školstva

Kredity a mzdy

Učiteľom je naozaj jedno, či sa proces ich vzdelávania v zákone nazýva kreditový systém alebo kariérový rast, zmena názvu neznamená aj zmenu kvality. Učiteľ, ktorý na svojom raste pracuje rôznymi cestami- praxou, samovzdelávaním, absolvovaním kurzov, tréningov, školení, konferencií, stáží, atď., týmto zlepšuje svoje zručnosti v zamestnaní (škole). Ochota tráviť svoj čas vzdelávaním sa zvyčajne mimo pracovného úväzku by sa mala prejaviť na jeho mzde. Hlavne ak sme v situácii, že štát platí svojich pedagógov tak, že pravidelne zastávame posledné miesta v medzinárodných porovnaniach vyspelých štátov. V Českej republike vypočítali, že ak budú mzdu učiteľov každoročne zvyšovať o 15%, dostane sa na úroveň EÚ v pomere platu učiteľa k parite kúpnej sily obyvateľstva o osem rokov. Naša ministerka ohlásila osemročný termín „dobehnutia“ priemeru EÚ aj napriek tomu, že vláda neplánuje v blízkej budúcnosti zvyšovať mzdy tempom 15% za rok, čomu je ťažko uveriť a pravdou skôr je to, že ak sa nespamätajú ďalšie vlády, slovenským učiteľom svetlé zajtrajšky v nasledujúcom desaťročí nehrozia. Navyše, ak podľa plánov vlády a parlamentu nový zákon vstúpi do platnosti, po siedmich rokoch môže nadpolovičnej väčšine učiteľov klesnúť plat až do výšky 12%. Nie všetci učitelia totiž budú ochotní nechať sa sekírovať zákonom a naskočiť na „skladačkový“ vlak profesijného rastu ministerky Lubyovej a odborára Ondeka. Ministerka tieto, povedané slovami klasika, „horúce gaštany zodpovednosti“ elegantne prenáša na inú vládu, dookola opakujúc mantru „učitelia neprídu o žiadne peniaze“. Nakoniec vraj majú byť vďační a spokojní, že prechodné obdobie netrvá kratšie… Hoci sa ministerka dnes snaží médiám podsúvať tvrdenie, že neobmedzenú platnosť kreditov v januári 2018 nikto nebral vážne, pravdou je, že verejnosti nikto z ministerstva školstva ani náznakom nesignalizoval, že jeho vlastné stanovisko o časovo neobmedzenej platnosti kreditov z decembra 2017 o rok a pol nebude platiť. Učitelia, ktorí sa vzdelávali v súlade so zákonom a s týmto stanoviskom po celý rok 2018, boli oklamaní a táto vláda ich po siedmich rokoch „prechodného obdobia“ pripraví o príplatky… to je právna neistota par excellence.

Samovzdelávanie učiteľov

Ministerka školstva pred časom avizovala skoré prijatie novely zákona o celoživotnom vzdelávaní, ktorá počíta s overením a následným uznaním kompetencií nadobudnutých „samovzdelávaním“. Učitelia sú kategóriou, u ktorej sa samovzdelávanie necení. O možnosť uznania kompetencií overením ich pred niekoľkými rokmi pripravila novela zákona 317/2009 z dielne  troch poslankýň za SMER (p. Nachtmannová je dnes štátna tajomníčka MŠVVaŠ), odôvodnili ju vtedy obavou zo „zneužívania systému“ či z toho, že „počet „držiteľov“ kreditového príplatku sa výrazne zvyšuje“. Ani nový zákon sa možnosťou „samovzdelávania“ nezaoberá, v kariérnom raste počíta len s vymenovanými formami vzdelávania. Je v rozpore s tým, čo má akceptovať novela zákona o celoživotnom vzdelávaní.

Etický kódex, portfólio a iné…

Ministerka tvrdí, že zákon významne zvyšuje ochranu pedagógov, argumentujúc zavedením etického kódexu. V skutočnosti nie je účelom etického kódexu zabezpečiť ich ochranu, ale nastoliť etické normy správania sa profesií v školstve. Na jeho príprave sa podieľala aj SKU, s navrhovanou podobou však jej zástupcovia oboznámení neboli a kódex samotný nie je ani súčasťou zákona. V každom prípade však zákon ukladá učiteľom sa podľa tejto neexistujúcej normy správať od septembra 2019.

S praxou, keď sa zákon odvoláva na neexistujúcu náležitosť, sa v školstve stretávame často. Takto smutne sa preslávili profesijné štandardy, ktoré zaviedol zákon 317 v roku 2009, no štandardy donedávna neboli zverejnené. Materiál na túto tému vznikol za eurofondové peniaze na pôde MPC, ale keďže všetci vedeli o jeho nekvalite, skončil na dlhú dobu v „šuflíku“ ministerstva. Komora učiteľov na podnet Európskej komisie žiadala zverejnenie štandardov tak ako káže zákon, a tak ministerský úradník pooprašoval „šuflíkové“ štandardy a v lete 2017 uzreli svetlo sveta. V zmysle hesla „lepšie sú zlé ako žiadne“ bola litera zákona konečne po ôsmich rokoch splnená. Teraz je tu nový zákon a my sa pýtame: kedy sa dostane na svetlo sveta etický kódex, kedy budeme vedieť, čo a v akej forme má obsahovať atestačné portfólio, aby učitelia vedeli, ako ho tvoriť a ako zhromažďovať dôkazy svojich pedagogických spôsobilostí, kedy sa ustanoví štatút komisie pri ministerstve školstva, ktorá bude odporúčať ministerstvu akreditácie vzdelávacích programov? Času na zodpovedanie týchto otázok má zrejme ministerstvo dosť, veď zákon má platiť „až“ o 4 mesiace… a profesijný rast učiteľov prostredníctvom novoakreditovaných programov a nového spôsobu atestácií počká. Pre istotu už dnes MPC preventívne zastavilo predatestačné vzdelávanie, hoci zákon 317/2009 ešte stále platí. Alebo pre tých učiteľov, ktorí si ešte na jeseň minulý rok podali žiadosť, neplatí?

Klíma škôl

Jedným z niekoľkých mála pozitívnych prekvapení, ktoré pôvodne ministerstvo samo navrhlo do zákona, bol paragraf o hodnotení vedúcich zamestnancov (riaditeľov) pedagógmi. Považovali sme ho za významný príspevok k zlepšeniu situácie na školách, v ktorých sa až príliš často vyskytuje bossing a napäté vzťahy v zborovniach. Sme si istí, že tento návrh by okrem skvalitnenia klímy škôl pomohol tým riaditeľom, ktorí sa riadia vo svojej práci princípmi participácie, subsidiarity… atď. Na škodu veci, na základe chabo argumentačne podložených pripomienok niekoľkých pre ministerku významnejších subjektov ako SKU, bol zo zákona vypustený ešte pred rozporovým konaním, teda v auguste 2018 . Rovnako zákon neposilňuje právomoci pedagogickej rady a demokracia na mnohých školách zostáva Popoluškou. Hlas učiteľov nebol opäť vypočutý, na veľkú škodu pre naše „nefínske“ školstvo.

Soňa Puterková

SKU/ISU