Iniciatíva slovenských učiteľov

alebo

Kvalita pedagogickej komunikácie na ministerskej úrovni

Pre lepšie pochopenie striedania sa uhorkových (keď je Slovensko na dovolenke a ministerstvo školstva pripravuje rýchle zákony a iné zmeny) a jablkovo–hruškových sezón (keď ministerstvo vytvára dojem, že zmeny sú faktické, ale v skutočnosti je to iba miešanie jabĺk s hruškami), si dovolíme krátku retrospektívu:

18. 6. 2018: protest učiteľov a študentov s názvom „Začnite konať“ (https://isu.sk/vyhlasenie-k-protestu-zacnite-konat/) bol odpoveďou na účelové naťahovanie času (aj vďaka nekonečným rokovaniam za zatvoreným dverami ministerstva) a na tri roky trvajúcu „aktívnu“ nečinnosť ministerstva smerom k dlho očakávanej reforme školstva – otvorená výzva pre pani ministerku, aby diskutovala verejne na dohodnutom mieste v dohodnutom termíne.

Leto 2018: siahodlhá mailová komunikácia s kanceláriou ministerky (od 21. júna do 2. septembra), návrhy termínu, miesta, témy verejnej diskusie s pedagógmi.

Poznámka: Mailovú komunikáciu s kanceláriou ministerky zverejňujeme na konci blogu.

Koniec augusta 2018: ministerka návrh na verejnú diskusiu nakoniec rázne odmieta, zároveň je v tom čase ukončené oficiálne pripomienkovanie návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ministerka následne zákon bez vyhodnotenia pripomienok najprv odloží a potom bez vysvetlenia zásadne zmení.

25. 2. 2019: petícia za stiahnutie návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch – aktuálne viac ako 20500 podpisov.

14. 3. 2019: tlačová beseda ministerky k zákonu o pedagógoch – ministerka zavádzajúco spojila tichý protest pred ministerstvom 18. 6. 2018 s prípravou zákona, diskusiou o ňom a následnou petíciou za stiahnutie zákona. Protest nemal nič spoločné s diskusiou o pripravovanom zákone. Lubyová tvrdí: „SKU, ktorá zákon kritizuje, sa na rokovaniach k nemu nezúčastňovala… niektorí ľudia, ktorí sa pod petíciu podpísali, nie sú pedagogicky a odborne zdatní.“ Pravdou je, že SKU sa aktívne zúčastnila všetkých stretnutí k zákonu, na ktoré bola pozvaná. Po zásadnej zmene zákona už ale SKU na rokovania prizvaná nebola. Pani ministerka 2. 4. 2019, v deň schvaľovania zákona, okrem iného priznala, že najväčší dôraz v procese pripomienkovania sa kládol na zapracovanie pripomienok Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy v SR, teda nie relevantných vedeckých alebo pedagogických pracovísk či inštitúcií. Otázkou tiež je, prečo si ministerka myslí, že rodičia a podporovatelia slovenského školstva nie sú dostatočne zdatní na podpísanie petície?

21. 3. 2019: školský výbor NR SR, napriek jasným argumentom prezidenta SKU Vladimíra Crmomana, ktorý usvedčil pani ministerku zo zámerného zavádzania a vysvetlil všetkým prítomným problémové miesta nového zákona, posunul zákon do pléna. Ministerka Lubyová potvrdila na výbore svoju mantru: zavádzajúco spájala júnový protest ISU so zákonom a klamala o tom, že učitelia odmietli o zákone rokovať. Ten, kto odmietol diskutovať, bola sama pani ministerka. S výsmechom šplechnutým do tváre učiteľom, vychovávateľom, vedeckým pedagogickým pracovníkom a všetkým akademikom, ktorí sa venujú aj pedagogickej činnosti, priamo na školskom výbore, za prítomnosti novinárov vyhlásila, že ona na diskusiu s učiteľmi do nejakej kaviarne nepôjde.

Dnes ISU a SKU žiada od prezidenta, aby zákon nepodpísal a vrátil ho na pripomienkovanie – proti zákonu nestojí iba ISU, 11 školských organizácií z petičného výboru a niektoré vedecké pedagogické inštitúcie (proti niektorým zmenám sa vyjadrili dekani filozofických a pedagogických fakúlt, ako aj Slovenská pedagogická spoločnosť pri SAV), ale aj viac ako 20 500 ľudí v petícii, či Združenie miest a obcí Slovenska.

Označenie opodstatnenej kritiky tých, ktorých sa zákon týka, za negatívnu kampaň je silné. Označenie dialógu s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy za korektný dialóg je hádam zlý vtip. Ale filozofická reflexia pojmu dialóg, akú predviedla pani ministerka vo svojom článku https://komentare.hnonline.sk/komentare/1918304-peticie-seno-jahody, nemá obdoby. Píše v ňom: „..na ten treba aspoň dvoch. Ak sa jedna zo strán dialógu vyhýba, odmieta rokovania a vyhlasuje, že neprišla rokovať, ale protestovať, ako sa to stalo napríklad počas návštevy Slovenskej komory učiteľov na ministerstve školstva v júli 2018, dialóg nie je možný.“ Dialóg, pani ministerka, predpokladá, že ani jedna zo strán neklame, inak nejde o dialóg, a už vôbec nie sociálny. A tu je hneď niekoľko klamstiev: nešlo o návštevu SKU, ale protest učiteľov v rámci ISU, rokovať sme s vami chceli, ale vám nevyhovovali naše návrhy a dialóg ste odmietli, a už vôbec to nebolo v júli – v čase, keď čerpáme dovolenky.

Zavádzanie ministerky, namiesto odbornej argumentácie, svedčí o jednom: že žiadne odborné argumenty nie sú poruke. 

Pani ministerka, aj keď s vami v mnohých veciach ako skupina radových pedagógov nesúhlasíme, nikdy sme sa neznížili k tomu, že by sme si vo verejnom priestore o vás začali niečo vymýšľať. Nakopilo sa toho veľa: krytie konšpirátora a plagiátora, zvláštne rozdelené dotácie na vedu, tisícky pedagógov, ktorí nesúhlasia s vaším zákonom o nich samotných…. Vráťme sa preto v závere k základnej otázke: Komu vlastne slúžite a koho počúvate, pani ministerka?

Nasleduje mailová komunikácia s kanceláriou ministerky: