Iniciatíva slovenských učiteľov

Uhorková sezóna na ministerstve školstva sa iba začína, no zdá sa, že aj napriek tomu sa môžeme tešiť na ďalšiu vlnu nezmyselných ministerských aktivít.

Keď som koncom júna dostala záhadne vyzerajúcu informáciu o pripravovanej konferencii „Európsky učiteľ 21. storočia“ organizovanú Metodicko – pedagogickým centrom (MPC) v spolupráci s ministerstvom školstva a OECD, zaujalo ma hneď niekoľko skutočností: termín bol už o necelé dva týždne (zo zdrojov blízkych ministerstvu preniklo, že ani samotní ministerskí úradníci o konferencii dlho netušili), program vyzeral byť mimoriadne odvážny a online formulár neakceptoval iné pracovisko Univerzity Komenského ako Pedagogickú fakultu. Spíkri z OECD na konferencii ohúrili a praktizujúci učitelia z rôznych kútov sveta predviedli v rámci workshopov svoje umenie k všeobecnej spokojnosti (ktorú takmer určite preukáže dotazník, rozosielaný účastníkom po skončení konferencie). Až potiaľto všetko v najlepšom poriadku. No mám obavy o zmysluplnosť konferencie – podobne je to s pripravovaným projektom Svetovej banky (prijímateľom je ministerstvo školstva), ktorý chce ambiciózne skúmať kvalitu nášho vzdelávania naprieč všetkými úrovňami škôl od materských po vysoké. A samozrejme navrhovať a implementovať inovácie, ktoré majú bohumilý cieľ: pomáhať učiteľom lepšie učiť. Bravo. Akurát je to tak trocha na hlavu – narýchlo organizovať exkluzívne konferencie pre učiteľov (na ktorých sa namiesto cca 80 000 skutočných zúčastní 300 vybraných), či navrhovať a implementovať inovácie hurá systémom podľa vzoru Fínsko. Chváliť sa, akí sme svetoví. No naši učitelia potrebujú niečo úplne iné. Viac motivácie, inšpirácie, pozdvihnutie sebavedomia aj posilnenie prirodzenej autority, no aj viac času na seba – aby mohla spomínaná implementácia inovácií nerušene prebehnúť a padnúť na úrodnú pôdu. Naši učitelia učiť vedia, poznajú a často aj používajú inovácie, pracujú na sebe a efektívne spolupracujú s neziskovým sektorom (Živica, Leaf, Teach for Slovakia a pod.). Nie vďaka, ale napriek školskému systému. Ten si ich prácu neváži, terorizuje ich zbytočnou administratívou a v mene obohacovania „našich“ firiem im namiesto unifikovaných informačno – komunikačných technológií kladie polená pod nohy v podobe širokej škály čudesných softvérov. Zahraniční hostia na konferencii len vyvaľovali oči, že nás fakt netreba zvesovať zo stromov – a namiesto poučovania o tom, ako inovatívne učiť, museli skôr potrápiť svoje osvietené hlavy nad tým, ako inovatívne učiť NAPRIEK systémovým priekom. Andreas Schleicher, riaditeľ odboru pre vzdelávanie a osobitný poradca generálneho tajomníka pre vzdelávaciu politiku OECD, už v prvý deň inkriminovanej konferencie potvrdil, čo dávno vieme – na Slovensku nie je učiteľ dostatočne ohodnotený. V rámci OECD sme (nielen) v tomto na poslednom mieste. Mike Thiruman, generálny tajomník Únie singapurských učiteľov, mal vášnivú hodinovú reč o učení s vášňou, ktorú už ministerka kvôli zaneprázdnenosti nepočula: „Vy učitelia tvarujete budúcnosť…každý učiteľ je diamant“. Milí hostia mali dokonca v rukách najnovšie výsledky medzinárodného výskumu OECD o výučbe a vzdelávaní Talis 2018, ktorý v niekoľkoročných intervaloch skúma okrem práce učiteľov aj ich pracovné podmienky, ktoré sú pre kvalitu práce kľúčové. Tie hovoria okrem iného o tom, že pocit docenenia nemá pri svojej práci ani päť percent slovenských učiteľov. Národný ústav certifikovaných meraní (jedna z mnohých priamo riadených organizácií ministerstva školstva) zverejnil na svojej stránke výsledky štúdie, ktoré už tým pádom nemôže ignorovať ani ministerka a jej našepkávači: slovenskí učitelia, z ktorých až 68 % je žien, nemajú dôstojné pracovné podmienky, nie sú dostatočne finančne ocenení a nemajú zabezpečené kvalitné vzdelávanie. Nízka hladina financií, investovaných do školstva (nielen do platov učiteľov, ale aj do technického vybavenia škôl, kvality školských budov a tiež kvality učebníc) sa odráža v prefeminizovaní školstva, nízkej spokojnosti učiteľov, slabšej kvalite práce učiteľov aj žiakov, nízkej úrovni autority aj sebavedomia učiteľov, zhoršujúcej sa patológii v školách (agresivita a násilie). „V Slovenskej republike sa ako najvážnejší problém limitujúci kvalitné vyučovanie ukazuje nedostatok alebo nevhodnosť učebného materiálu (napr. učebníc), ktorý uviedlo 44,6 % riaditeľov (dosť 35,3 %, veľmi 9,3 %), za ním nasledujú nedostatok podporného personálu 30,1 %, nedostatok učiteľov s odbornou spôsobilosťou vo výučbe žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami 29,6 %, nedostatok alebo nevhodnosť digitálnych technológií pre vyučovanie (napr. softvéru, počítačov, tabletov, interaktívnych tabúľ) 24,9 % a nedostatok alebo nevhodnosť materiálov potrebných pre výučbu odborných zručností 24,6 %“. A ďalej: „Štúdia TALIS 2018 umožnila po prvýkrát preskúmať otázku zdrojov aj z pohľadu učiteľov. Učitelia sa vyjadrovali k otázke, ako by ohodnotili dôležitosť (na stupnici málo dôležité, stredne dôležité, veľmi dôležité) každej z uvedených výdavkových priorít v prípade, že by mali možnosť navýšiť rozpočet o 5 %. V priemere krajín OECD bolo prioritou číslo jeden (odpoveď veľmi dôležité) zníženie počtu žiakov v triedach prijatím nových zamestnancov (65,4 %; SR 40 %), po ktorom nasledovalo zvýšenie mzdy učiteľov (64,2 %; SR 82,8 %), ponuka kvalitnejšieho ďalšieho vzdelávania učiteľov (54,8 %; SR 49,1 %) a zníženie administratívnej záťaže učiteľov prijatím nových zamestnancov (54,6 %; SR 50,8 %)“. A napokon treba venovať pozornosť motivácii učiteľov: „Najdôležitejšou motiváciou, ktorú uviedli učitelia zapojení v štúdii TALIS v rámci krajín OECD a tiež na Slovensku, bolo, že povolanie učiteľa mi umožnilo ovplyvniť vývin detí a mládeže 92,3 % (SR 93,2 %) a povolanie učiteľa mi umožnilo prispievať spoločnosti niečím hodnotným 88,2 % (SR 92,3 %)“. Možno by bolo dobré si toto pamätať, keď sa bude opäť raz slovenský učiteľ oprávnene dožadovať zaslúženého finančného ocenenia ako dôkazu vážnosti, vzácnosti a vďaky. A občan neoprávnene vypisovať pologramotné kraviny na četoch namiesto podpory svojho učiteľa tak, ako to robia v Singapure, Fínsku a inej civilizácii.

Konferencia to teda bola bombastická, téma bravúrna, výprava veľkolepá. Akurát, že išlo o slovenských učiteľov, ktorí potrebujú financie do škôl, nie do konferencií tohto typu. A tak vyznelo pre niekoho smiešne, pre niekoho azda drzo – že po luxusnom hoteli v blízkosti letiska pobehovalo množstvo vyfintených hostesiek, v sálach robilo to isté vyše 20 tlmočníkov, poháre boli dokonale vyleštené a izby povysávané. A to všetko úplne zadarmo. Teda zadarmo pre učiteľov, čo dostali možnosť sa dostaviť. Kľúčová otázka je: kto túto výstavnú rošádu zaplatil? Autorka tohto textu mala možnosť nahliadnuť do zmlúv s MPC, z ktorých dve sú s firmami FRIENDS OF CHILI, s.r.o. (uzavretá 20.6.2019, https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4080304&l=sk), a Celkom studio s.r.o. (uzavretá rovnako  20.6.2019, https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4080275&l=sk), spolu za krásne okrúhlych 100 000 eur . Obe firmy majú spoločného konateľa Petra Vartovníka, ktorý je podľa Obchodného registra konateľom niekoľkých desiatok firiem a podľa portálu biztweet.eu sa jeho meno spája s pochybnými ľuďmi a pochybnými obchodmi (https://biztweet.eu/article/827-biely-kon-ovlada-na-slovensku-desiatky-firiem-robi-pre-hmg-aj-slaviu-capital ). Úctyhodný výber zaobstarávateľa cateringových a personálno – technických služieb, ktorý nenecháva na pochybách o serióznosti procesu verejného obstarávania na ministerstve školstva.

Čo už povedať na záver – pekná myšlienka s nevhodnou formou a príliš honosnou výpravou. A keďže sme predsa na Slovensku, na mieste je aj otázka, ako sa učitelia o konferencii dozvedeli – keďže mnohí mnou oslovení učitelia o nej vôbec netušili. Bola teda uvedená konferencia pekne vyzerajúcim eventom pre zopár vyvolených za zásluhy? Tých 300 učiteľov (medzi ktorými zaberali miesto aj všeobecne obľúbení kolegovia zo Štátnej školskej inšpekcie (!)) bude možno ministerku za túto „výkladnú skriňu“ velebiť – mali v úvode prázdnin pekný a poučný výlet do Bratislavy na štátne (čítaj naše) trovy. No hodnota tejto konferencie za bohviekoho peniaze do konkrétneho vrecka je vlastne nulová, pretože učiteľom to v práci veľmi nepomôže (najmä z dlhodobého hľadiska). A problém naďalej hnije – na inom poli.

Silvia Dončevová

Katedra pedagogiky a andragogiky

Filozofická fakulta Univerzity Komenského