Iniciatíva slovenských učiteľov

V skutočnosti si naša krajina môže dovoliť viac, než len investície do školstva.

Iniciatíva slovenských učiteľov má dve požiadavky, ktorých splnenie by sa dotklo štátnej kasy. Žiadame plošné zvýšenie tarifných platov pedagogických a odborných zamestnancov o 140 € v roku 2016 a o ďalších 90 € od 1. januára 2017. Zároveň požadujeme, aby sa rozpočty Ministerstva školstva a Ministerstva vnútra (pod ktoré spadajú niektoré školy) na rok 2017 navýšili o 400 miliónov €. Tieto prostriedky pokryjú náklady na vyrovnanie rozdielov vo vybavenosti škôl (špecializované učebne, laboratóriá, telocvične), na potrebné rekonštrukcie a opravy budov či na rozšírenie systému predškolskej výchovy.

„V poriadku, ale najprv prepusťme nadbytočných učiteľov!“ „To je nerealistické! Kde na to vziať?“ „Treba brať ohľad na možnosti našej ekonomiky.“ Také sú obvyklé reakcie na požiadavky ISU a cifry, ktoré v nich figurujú. Prvému návrhu sme sa venovali v predchádzajúcom materiáli. Dnes sa pozrieme na druhé dve odpovede.

Začnime ekonomickou situáciou. Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií v materiáli z júna tohto roku konštatuje svižný rast ziskovosti v reálnej ekonomike. Miera nezamestnanosti sa v II. štvrťroku znížila na 9,6 %. Ekonomika v rovnakom štvrťroku medziročne vzrástla o 3,7 % a za celý rok 2016 sa očakáva miera rastu 3,6 %. Ako nedávno vyhlásil premiér Robert Fico, slovenskému hospodárstvu sa darí. Nejde však len o čísla na papieri, ale o tvrdé peniaze. Štát za rok 2015 vybral na daniach a odvodoch o 1,284 miliardy eur viac, než sa pôvodne predpokladalo. Čo to znamená? Štátna pokladnica je v tomto roku výrazne v pluse a možno predpokladať, že obdobná situácia sa zopakuje aj o rok.

Čísla, ktoré uvádzame v požiadavkách, nie sú v tomto kontexte vôbec nerealistické. Naopak, bizarne pôsobí vyhlásenie ministra školstva, podľa ktorého je požadované zvýšenie platov „nad rámec možností slovenskej ekonomiky“, ako aj návrh ministerstva financií zvýšiť v roku 2017 mzdy v celom verejnom sektore (vrátane školstva) len o 0,9 percenta.

V regionálnom školstve (v materských, základných, stredných školách a ďalších zariadeniach) pracuje spolu asi deväťdesiattisíc pedagogických a odborných zamestnancov. V roku 2015 predstavovali ich hrubé mzdy spolu necelú miliardu eur. V roku 2016 sa tarifné platy tejto kategórie zamestnancov zvyšovali dvakrát: o 4 % k 1. januáru a o 6 % k 1. septembru. Ak by sa mali zvýšiť o ďalších 25 %, stálo by to podľa našich odhadov asi 370 miliónov eur (zvýšenie o 140 € a 90 €, ktoré žiadame, by bolo o desiatky miliónov lacnejšie). K tomu treba pripočítať 400 miliónov eur, o ktorých hovorí druhá požiadavka. Spolu teda 770 miliónov eur. Samozrejme, nemalá časť peňazí vydaných na platy zamestnancov by sa štátu vrátila v podobe daní a odvodov.

Z prebytku by zostalo asi 500 miliónov eur, ktoré by mal štát k dispozícii na ďalšie výdavky. Predpokladajme však, že náš odhad je nepresný, a po investíciách do školstva by z prebytku zostalo len 400 miliónov eur. Ako by sa tieto peniaze dali použiť? Pozrime sa na niekoľko možností.

• Školstvo a veda. Dlhodobým problémom slovenského regionálneho školstva sú nízke mzdy nepedagogických zamestnancov. Ich platové tarify sa v niekoľkých triedach začínajú pod hranicou minimálnej mzdy. Za zvyšok prebytku by sa ich mzdy dali zdvojnásobiť. Alebo by sa mohol strojnásobiť rozpočet Slovenskej akadémie vied spolu s rozpočtom Agentúry na podporu výskumu a vývoja. V tomto prípade by z prebytku ešte zvýšilo na univerzity.
• Sociálny systém. Výdavky štátu na pomoc ľuďom v hmotnej núdzi by sa vďaka 400 miliónom mohli zväčšiť 2,5-násobne. Alternatívne by sa mohli zdvojnásobiť náklady na prídavok na dieťa či rodičovský príspevok. Prípadne by výdavky na starobné dôchodky mohli stúpnuť o sedem percent.
• Zdravotníctvo a sociálne služby. Platy zdravotných sestier, zdravotníckych pracovníkov (asistenti, laboranti, sanitári atď.) a pracovníkov sociálnych služieb by sa mohli zvýšiť o desiatky percent.

Samozrejme, výdavky by sa dali rôzne kombinovať, prípadne nájsť iné, užitočnejšie. Z nášho hľadiska je podstatné, že táto krajina disponuje značnými prostriedkami, ktoré by sa mali použiť na uspokojenie potrieb ľudí, ktorí v nej žijú. Ak by sa celý prebytok, teda vyše 1,2 miliardy €, jednoducho rozdelil medzi všetkých dospelých obyvateľov, každý by dostal jednorazový príspevok vo výške 290 €.

Otázka preto neznie, či si môžeme dovoliť vyššie platy pre učiteľov a lepšie vybavené školy (a mnoho ďalšieho), ale či spoločne dokážeme vyvinúť dosť veľký tlak na to, aby zdroje slúžili na prospech všetkých. Slovensko nie je chudobná krajina. Je však, akokoľvek paradoxne to znie, krajinou nízkych miezd – krajinou lacných učiteľov a ďalších profesií. Štrajk v školách je hodenou rukavicou všetkým.

Iniciatíva slovenských učiteľov