Iniciatíva slovenských učiteľov

Zažili ste už niekedy pocit, kedy vás kvôli istým osobám svrbela ruka, no nech sa dialo čokoľvek, museli ste držať jazyk za zubami a tváriť sa, že je všetko v poriadku, hoci nebolo? Podobné pocity som zažíval v pravidelných intervaloch pri návšteve školskej inšpekcie, ktorá sa rozhodla na istý čas okupovať našu školu. Bolo to po prvýkrát, čo som bol svedkom školskej inšpekcie a po skúsenostiach, ktoré s nimi mám a ktoré sa pokúsim opísať v tomto blogu, zároveň verím, že to bolo aj poslednýkrát a nič podobné v živote už nezažijem.

Začalo to prvotnými požiadavkami zo strany inšpekcie. Oficiálny listom vyžiadali rôzne pedagogické dokumenty, čo je zrejme klasický postup. Zvláštne mi prišlo však to, že po príchode sa inšpekcia dožadovala ďalších školských dokumentov, tentokrát už neoficiálne a bez snahy vysvetliť dôvod šetrenia. Pripadalo mi to, ako keby sa na nás vrhli detektívi s cieľom nájsť dôkazový materiál k nejakému hroznému trestnému činu. Tento pocit som mal aj neskôr, najmä vtedy, keď som prejavil záujem o odbornú diskusiu s ich účasťou v rámci pedagogiky, didaktiky či školskej psychológie. Miesto odpovede sa mi dostali len ďalšie zbytočné formuláre, ktoré som musel vyplňovať pred vyučovacími hodinami ale aj po nich a ktoré sa žiadnym spôsobom netýkajú podstatných vecí ako kvalita učiteľa, či vyučovacieho procesu, vôbec nekladú dôraz na klímu triedy či školy a tiež nezachytávajú problémy, s ktorými učiteľ v škole zápasí. Jednoducho byrokracia, ktorá v školstve nemá konca kraja.

Zbytočný bol aj dotazník o šikanovaní pre siedmakov, ktorý bol iba kvantitatívnym šetrením bez akéhokoľvek ďalšieho kvalitatívneho šetrenia. Zdá sa mi veľmi neefektívne, ak štát vyhadzuje peniaze na inštitúciu, ktorá chodí po školách a robí kvantitatívny dotazník. Takéto dotazníky si dokáže bežne urobiť aj triedny učiteľ, bez problémov ich možno vypĺňať aj digitálne (nakoľko od nás žiada inšpekcia používanie IKT). Urobiť prieskum nie je problém. Otázkou tiež ostáva, nakoľko daný dotazník má vedeckú platnosť a relevanciu, prečo nevychádzame pri meraniach napr. z kvalitných českých psychometrií alebo aktuálnych meraní a dotazníkov z EÚ fondov pre VUDPaP Komposyt. Kópie niektorých dotazníkov nám nechceli ani len poskytnúť s tvrdením, že ide o materiál Ministerstva školstva, hoci v hlavičke dotazníka bola pečiatka ŠŠI (Štátna školská inšpekcia).

Vždy som si myslel, že cieľom školskej inšpekcie je pomôcť, podporiť vyučujúcich alebo príjemne osviežiť hodiny. Po tejto skúsenosti si myslím opak. Inšpektori sa správali odmerane a povýšenecky, čoho príkladom je špeciálny obed len pre inšpektorov, prejavovanie úcty rôznymi formami ako pochutinami, občerstvením a pod. V zborovni panovala počas celého týždňa nepríjemná atmosféra strachu. Inšpektori svojím výzorom, mimikou, komentármi vyvolávali zlú atmosféru a šírili strach. Dokonca i samotní žiaci to viackrát pomenovali na triednických hodinách, keď pociťovali stres a nervozitu učiteľov. Tento strach sa šíril po chodbách, vykúkal z prísnych pohľadov a bezpredmetných výčitiek, ktoré hraničia s ponižovaním napr. aj za to, že učiteľ v úvode hodiny nenapísal dátum na tabuľu (!) či zhadzovanie autority učiteľa pred jeho žiakmi, ktoré sa tiež dialo počas návštevy inšpekcie.

Som prekvapený aj tým, že som nedostal ani ja, ani žiadny z mojich kolegov, kolegýň možnosť vyjadriť sa k činnosti inšpekcie. Žiadny inšpektor sa nepýtal, nezisťoval, neskúmal, ako ho vnímal počas jeho práci učiteľ, vedenie školy alebo žiaci. Štátna školská inšpekcia nemá žiadnu spätnú väzbu na svoju činnosť v školách na Slovensku. Miesto toho sa dostala spätná väzba mne osobne. Údajne som nevychovaný a opovážlivý, keď som si dovolil pozdraviť pani kuchárku a zaželať jej príjemný Deň žien, hoci som za ten čas (15 sekúnd) nechal čakať inšpektora na chodbe a nevenoval som sa mu. Takýto autoritársky prístup určite neprospieva k vnútornej pohode učiteľa, ale deformuje ho.

Z poslania inšpekcie vyplýva aktívne podporovať zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania poskytovaním objektívnej spätnej väzby. Celá kontrola spočívala predovšetkým v kvantitatívnom skúmaní, o ktorom možno z hľadiska metodiky pochybovať. Úplne chýbalo kvalitatívne skúmanie, pološtruktúrované rozhovory, diskusie, videoanalýzy, šetrenie medzi žiakmi a rodičmi, stretnutie s Radou školy, či zástupcami zamestnancov. Inšpektori nemajú dostatočné odborné i legislatívne informácie ohľadne integrácie – význam kompenzačných pomôcok, rozdiel žiak so ŠVVP a individuálne začlenený, používanie nesprávnych metodologických pojmov (IVVP namiesto IVP). Problém integrácie a budúcej inklúzie si vyžaduje zmenu systému a porozumenia týmto deťom, budovanie vzťahu k ním. Je to zložitý proces, ktorý nie je možné merať ad hoc na jednej hodine. Často sa tieto veci tvoria mesiace, počas prestávok, v interakciách a nepredvídateľných situáciách. Meranie nespočíva v schopnosti učiteľa použiť pomôcky, na ktoré sa pýtali inšpektori najčastejšie. Počas kontroly boli sledované indikátory v súlade s Kritériami hodnotenia v šk. roku 2015/2016. Neskúmali však všetky indikátory, napr. 1.3 Vnútorný systém hodnotenia, 1.4 Klíma školy, 1.5 Služby školy alebo 3.2 Učenie sa žiakov. Šetrenie bolo predovšetkým o odškrtávaní položiek daných indikátorov (áno/čiastočne/nie). Skúmalo sa povrchné splnenie daných indikátorov, nie hĺbková podstata veci, ktorá sa nedá vyčítať z dokumentov ani z hospitácii.

Systém konania hospitačnej činnosti považujem za neefektívny, neproduktívny a zbytočný. Len nedávno sme boli svedkami prípadu zo susedných Čiech – prípad šikanovanej učiteľky a jej smrti. Riešenie problému zo strany ich štátnej inšpekcie je veľmi podobné súčasným postupom a spôsobom našej školskej inšpekcie, preto potrebujeme zmenu, aby sme predišli podobným prípadom. Na záver môžem iba konštatovať, že naše školstvo sa za posledných 26 rokov neposunulo dopredu tak, ako by sme očakávali. Vysokoškolsky vzdelaný učiteľ, ktorý pracuje v tak náročnom teréne ako je práca s deťmi a mládežou, potrebuje dôveru a rozviazané ruky. Neprestávam veriť, že kompetentní to jedného dňa pochopia…

Viktor Križo