Iniciatíva slovenských učiteľov

Čas zúčtovania je tu. Upratovanie slovenskej politickej scény sa odštartovalo. 

Učitelia vidia problémy nielen vo vrcholových pozíciách, ale aj v nenápadných „priečinkoch“ ministerstva školstva. Už niekoľko rokov sľubujú ministri školstva jarné upratovanie. To sa však stále nekoná. V prosperujúcej krajine nie sú peniaze na kvalitné vzdelávanie detí, ale záhadné biznisy stále frčia. Hneď po nástupe si Plavčan, resp. ľudia, ktorí ho dosadili, zabezpečili tri eurofondové bane a dosadili tam svojich ľudí – MPC, ŠPÚ a VÚDPaP. Nevyhrali kvalitní a kompetentní, tak potrební pre dlho očakávanú reformu školstva, ale zvíťazili eurofondové trójske kone.

Ministerstvo školstva má pod sebou stále 17 organizácií, ktoré financuje. Jedna z nich je riadená Kamilou Jandzíkovou, bývalou spolupracovníčkou Pavla Ruska. Exposlankyňa rozpadnutej strany ANO bola donedávna vo vysokých riadiacich funkciách Prvej stavebnej sporiteľne, pošty či elektrárne. Nakoniec v roku 2017 zakotvila ako nová šéfka v MPC, ktoré v tom čase okrem atestačného procesu nevyvíjalo takmer žiadnu činnosť. Učitelia nemali možnosť sa veľmi vzdelávať, hoci je to základná funkcia tejto inštitúcie. Niekoľko mesiacov na stránkach MPC viseli upozornenia, že nie sú peniaze, že sa pripravuje ponuka vzdelávania pre učiteľov. Márne čakajú dodnes.

Je preto pozoruhodné, na čo MPC v roku 2017 len na faktúrach minulo 10,5 milióna eur. Tu je zopár príkladov. Tlačovej agentúre SR zaplatilo MPC takmer dvestotisíc eur za licencie na prístup k informačným databázam pre školy, ktoré o tom zrejme vôbec netušia. Za viac ako 9 miliónov sa nakúpili pomôcky na anglický jazyk pre školy v projekte. V regionálnom centre MPC nakúpili za 23 tisíc nábytok, za ďalších 23 tisíc parkety. Na generálnom riaditeľstve za 23 tisíc vymaľovali, za 180 tisíc opravili terasy a parkoviská, energeticky zhodnotili budovu za 60 tisíc, kúpili nové auto Jetta biznis za 21 tisíc a za 17 tisíc VW golf. K tomu prihodili reklamný spot za 22 tisíc. Zatiaľ čo v školách padajú strechy učiteľom a žiakom na hlavu, má inštitúcia, ktorá pre učiteľov už takmer ani neexistuje, výdavky ako prosperujúca firma. 

Riaditeľom Štátneho pedagogického ústavu je Ľudovít Hajduk, známy svojim osemtisícovým výletom na Havaj za Mikolaja, či vtieraním sa učiteľom do priazne počas štrajku. Ak by ste raz hľadali supermana, ktorý hravo zvláda úväzok na 280%, ste na správnej adrese. Okrem riaditeľovania na ŠPÚ, ktoré zahŕňa časté služobné povinnosti v zahraničí a domáce prijímania ocenení, stíha ešte aj aktívnu prodekanskú činnosť na Fakulte masmédií Paneurópskej VŠ (100 % úväzok), ktorá ako jedna z mála univerzít získala v Plavčanovej kauze financie z EÚ fondov. Okrem toho je aktívnym zamestnancom na katedre sociálnej práce aj na Vysokej škole sv. Alžbety (80 % úväzok), politik v SNS a na jeden deň sa stihol stať aj zamestnancom Ekonomickej univerzity. Aby to nebolo málo, šéfuje Výboru pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, čiže tlačí pagáčiky na posedeniach s nulovým výsledkom. To všetko stíha spokojne zvládať popri riadení štátnej inštitúcie, ktorá je tiež napojená na eurofondové projekty.

A do tretice tu máme Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Ten dlhé roky riadili odborníci, ktorí vyvíjali aktívnu výskumnú činnosť a prevenciu v oblasti patologických javov. Plavčan však krátko po nástupe do funkcie vymenil odborníkov za kardiochirurga Petra Lukáča. Ten popri riadení inštitúcie, ktorá sa uchádza o viaceré eurofondové výzvy stíha aj ordinovať a participovať na podnikaní. Málokedy ho po 10:00 nájdete ešte v práci, ak ho hľadáte. Zrejme, podobne ako Jandzíková a Hajduk, len berie plat, lebo je kamarát.

Ministerka Lubyová za niekoľko mesiacov neurobila nič dôležité, čo by zlepšilo postavenie učiteľov a žiakov v školách. Zakopla reformu pod posteľ, kryje rozkrádanie eurofondov na vedu a v januári v rámci upratovania zrušila jedinú fungujúcu a kriticky mysliacu organizáciu – Inštitút vzdelávacej politiky. Čas zúčtovania je tu. Takéto praktiky sa musia skončiť. Dôvera sa vráti až vtedy, keď uvidíme ministra školstva, ktorý urobí poriadky s kauzami a začne konečne niečo robiť pre školstvo, nielen o ňom rozprávať.

Iniciatíva slovenských učiteľov