Iniciatíva slovenských učiteľov

Ak by ste sa skúsili opýtať svojho okolia, či postrehli za ostatné dni nejakú novinku resp. akúkoľvek tému ohľadom slovenského školstva, všetci vám odpovedia rovnako negatívne. Pripravovaná „megareforma“ školstva je v nedohľadne. Minister školstva schytal ďalšiu facku, tentokrát od predsedu strany, ktorý potvrdil to, čo sa rozprávalo už dávno. T. j., že minister nemá žiadny vplyv vo svojom rezorte, že celý rezort podlieha strane, straníckym účelom a jej predsedovi a minister zohráva úlohu fackovacieho panáka. Čudujem sa takémuto ministrovi, ktorý buď nemá sebareflexiu alebo sa zbláznil a ostáva vo svojej „funkcii“ trpieť naďalej. A čo na to „najväčšie“ odborárske stádo v našom školstve? Už sme si zvykli – zase nič!

Pripravovaná reforma školstva je v štádiu, kedy sa ukončilo pripomienkovanie. Odborníci potrebujú čas, aby pripomienky zapracovali a vytvorili dokument, ktorý určí, kam sa Slovensko posunie. To, že sa čas naťahuje, nehrá do karát jedine učiteľom. Veď čo na tom, že reforma sa týka najmä ich postavenia, ktoré sa má zlepšiť, slobody v školách a individuálneho prístupu k žiakom. Učitelia aj deti musia počkať. Viete si predstaviť, aké je to chodiť do práce s vedomím, že neviete, čo prinesie budúci rok, aké zmeny nastanú a čo všetko bude treba zorganizovať a upraviť? Tento problém a celé Učiace sa Slovensko kompetentných na ministerstve školstva nezaujíma. Proces nápadne pripomína ostatné reformy, ktoré nikdy neboli realizované. Najprv boli protesty učiteľov, ktoré zobudili spoločnosť a kompetentných. Následne namiesto splnenia požiadaviek a pripomienok učiteľov sa v pompéznom duchu vytvoril dokument, ktorý však postupne mizol z piedestálu, pretože čas na prípravu dokumentu, postupnú realizáciu a najmä zabezpečenie jeho financovania sa naťahoval tak, že napokon zapadol prachom. Ešte sa nájde niekto, kto sa vôbec dokáže čudovať negatívnym pocitom učiteľov z tejto reformy a najmä z prístupu súčasnej vlády?

Čo s tým má spoločné vláda, ktorej premiérom a ministrom financií sú tí istí ľudia už niekoľko rokov? Premrhaný čas! Mnoho odborníkov tvrdí, že vládne strany nemajú vôbec žiadnu koncepciu, ako by školstvo malo vyzerať a vôbec žiadnu vôľu tieto zmeny uskutočňovať. Najsilnejšia strana to dokázala tak, že hneď po štrajku a následných voľbách hodila rezort školstva strane, ktorá nevie, odkiaľ fúka vietor. Koncept, vízia školstva však už pripravené sú, dokument stačí v plnom rozsahu schváliť. Deje sa však pravý opak. Miesto toho, aby sa v čo najskoršom čase realizovali návrhy v súlade s  dokumentom, ministerstvo školstva na priamy rozkaz kapitána hovorí o písaní v spojitom písme. Čo na tom, že v reformnom dokumente sa viackrát skloňuje sloboda učiteľa, individualita žiaka, keď príde z ministerstva nezmyselné nariadenie? Čo na tom, že chceme úspešné a silné Slovensko v budúcnosti, keď hovoríme o zavedení nezmyselnej brannej výchovy, historickom prežitku socializmu, do našich škôl. Vedia si tieto „choré hlavy“ vôbec predstaviť, koľko peňazí bude potrebných pre realizáciu takéhoto nezmyslu? Áno, vedia. Veď o to aj ide. Nákup ochranných masiek, všetkých potrebných pomôcok, ale aj školenia pre učiteľov je voda na mlyn pre čachrársky biznis. Stačí sa pozrieť na to, ktorá strana vedie školstvo a obranu a ktorí ľudia stoja za týmito nápadmi.

Na záver obligátna otázka. Čo s tým urobíme? Budeme sedieť na zadku a pozerať sa na to s otvorenými ústami? Nie! 28. júna sa stretávame pred Úradom vlády a dáme nahlas vedieť, čo si o „tomtom“ myslíme…

Ľuboš Sibert,

Iniciatíva slovenských učiteľov