V diskusiách s učiteľmi a sympatizantmi sa občas stretávame s názorom, že kľúčom k splneniu našich požiadaviek je podpora verejnosti. Tá má vyvolať tlak na kompetentných, ktorí napr. na základe prieskumov verejnej mienky napokon usúdia, že požiadavky treba splniť. Aby sme si naklonili verejnosť, mali by sme podľa niektorých menej zdôrazňovať platové a finančné požiadavky (prípadne o nich vôbec nehovoriť), a namiesto toho presadzovať zvyšovanie kvality školstva.
S týmto názorom sa z viacerých dôvodov nestotožňujeme. Výška mzdy je pre nás naozaj kľúčovou otázkou. Závisí od nej životná úroveň nás i našich rodín. Stavať otázku platov kamsi do úzadia znamená stavať do úzadia naše potreby – čiže „obetovať sa“ v prospech akejsi „vyššej veci“ (kvality, znalostnej ekonomiky, konkurencieschopnosti Slovenska…). Milá slovenská verejnosť, chceš nám nahovoriť, že Ty sa napríklad na pracovnom pohovore vôbec nezaujímaš o výšku platu a ide Ti len o krásne ideály?
Navyše, otázku kvality učiteľa nemožno oddeliť od odmeňovania. To, kto sa o prácu v školstve uchádza, priamo súvisí s výškou platu. Ak chceme do školstva pritiahnuť viac špičkových ľudí, musíme ich zaplatiť. A napokon, požiadavky, ktoré presadzujeme, musia byť konkrétne. Štrajkovať s vágnym heslom „za lepšie školstvo“ sa jednoducho nedá.
Aj sama myšlienka masívnej podpory zo strany verejnosti je problematická. Nátlakové akcie učiteľov, ktorých vrcholom je štrajk, sa verejnosti nepríjemne dotýkajú. Ako sme už vysvetlili, našou najsilnejšou pákou je koniec koncov… skomplikovanie dňa rodičom. Za to si nikdy nevyslúžime pochvalu od všetkých — hoci podpora zo strany tých, ktorí nás chápu, je mimoriadne dôležitá a veľmi si ju vážime. Objavujú sa však aj návrhy, aby sme štrajkovali počas prázdnin. Výborne – určite tým veľa dosiahneme!
Verejnosť tiež vždy citlivo vníma zvyšovanie platov vo verejnom sektore. Na zamestnancov, ktorí sú platení akoby „zo spoločného“ (lekári, zdravotné sestry, úradníci, príslušníci polície, učitelia a mnohí ďalší), sa občania obvykle pozerajú optikou malého ministra financií: „Aj ja vás platím, takže ak chcete viac, najprv od vás očakávam, že sa budete viac snažiť!“ Pritom používajú tú istú argumentáciu, ktorej terčom sú sami vo vlastnom zamestnaní. Nuž, každý by chcel byť aspoň na chvíľu Veľkým Šéfom – a keď už nemá odvahu otvoriť si ústa na svojho nadriadeného, prečo sa nevykričať na lekárov, sestry, učiteľov, prípadne na absolventov…
Paralela so zdravotníctvom
Zdravotníctvo ponúka dva zaujímavé príklady zápasov, ktoré sa v mnohom podobajú tomu nášmu. Zdravotné sestry a pôrodné asistentky dlhodobo žiadajú vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. Vytrvalými protestnými akciami sa im podarilo získať na svoju stranu verejnosť. Ich petíciu z roku 2011 (v ktorej žiadali napr. hodinovú mzdu od 3,50 do 4,50 €) podpísalo spolu 243-tisíc ľudí. Žiaľ, napriek tejto podpore a neúnavnej aktivite sa sestry nedočkali víťazstva.
Naproti tomu nemocniční lekári z Lekárskeho odborového združenia (LOZ) sa po rokoch ignorovania zo strany vlád rozhodli pre „krajné riešenie“. Hromadne podali výpovede a narušili normálny chod nemocníc. Bol vyhlásený stav núdze. Politici i médiá ich vykresľovali ako teroristov, ktorí z pacientov robia rukojemníkov (učitelia, spoznávame túto frázu?). Verejnosť zúrila. Po niekoľkých dňoch, keď sa ukázalo, že bez nich to jednoducho nepôjde, dosiahli lekári splnenie väčšiny svojich požiadaviek. Dolná hranica ich mzdy skokmi vzrástla najprv na 1,05-, potom na 1,2- a 1,25-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ich priemerná hrubá tarifná mzda bola v r. 2010 na úrovni 831 € (1663 € s príplatkami). V roku 2015 už 1357 € (2395 €).
V čom je teda kľúč k splneniu požiadaviek? Lekár P. Visolajský (v súčasnosti predseda LOZ) to ilustroval na príklade sestier: „Najdôležitejšie je, aby si každá sestra uvedomila, že to nie je o odboroch alebo komore. Je to na každej jednej sestre a nikto to za nich nevybojuje, keď zostanú ticho...“
Zdroje
Údaje o lekárov v roku 2010 pochádzajú z Informačného bulletinu SOZZASS, marec 2011, s. 5. Údaje za rok 2015 sú z Informačného bulletinu SOZZASS, marec 2016, s. 5. Pre zdravotné sestry sú údaje nasledujúce: v r. 2010 494 € (771 €), v r. 2015 651 € (990 €).
Iniciatíva slovenských učiteľov
Predĺžte si prázdninyešte aspoň o týždeň ...
Na jednej strane s vami súhlasím bez akýchkoľvek... ...
Pichačky,kamery,dozor rodičov,alebo ich rodičov!... ...
Ale oni pod verejnosťou rozumejú výlučne ...
Verejnosť už dávno nie je na vašej strane ...
Celá debata | RSS tejto debaty