Iniciatíva slovenských učiteľov

Čas, kedy bývalý predseda vlády Robert Fico vykrikoval, že učiteľom dá len to, čo je  v programovom vyhlásení vlády, je už preč. Pre odmietnutie sociálneho zmieru to vyzeralo na  6 + 6 = 12 %. Máme nového premiéra a ten ponúka pôvodných 6 + 6 + 6 = 18 % v alternatíve 10 + 10 = 20 %. Opäť s podmienkou zaviazania sa k zmieru. Prešiel návrh 20 %. Človek by si myslel, čo nám to tie staré odbory vybojovali. Roky tu maturujú a nedokážu prekročiť svoj tieň a  stále niečo „nevylučujú“. Rozprávajú prázdne slová do médií a tvária sa, čo nám vydobyli. Iba ak posledné miesto v spoločnosti i vo vyspelom svete. Prečo zrazu dohoda o neštrajkovaní po zvyšok volebného obdobia bola možná? Prečo sa už v júni náhle, a tak ľahko dohodlo to, čo pred rokom nebolo jasné ešte v novembri? Dokonca nie je problém zmeniť zákon, aby sa kolektívna zmluva mohla podpísať na viac ako jeden rok?

Vláda sa prekonala a dala ponuku, ktorú by sme azda pred piatimi rokmi aj brali. Pozrime sa však na dôvody, prečo táto ponuka prišla. Bývalý premiér Robert Fico mal školstvo iba ako nechcený prívesok, čo dokazoval aj svojou politikou v školstve. Dnes, po spoločenských protestoch Za slušné Slovensko, sa však situácia zmenila. Strane expremiéra padli preferencie, ľudia sa prestávajú báť a začínajú rozprávať o praktikách v spoločnosti – učitelia, farmári, prokurátor Špirko a sčasti aj generálny prokurátor Čižnár. Toto všetko zmenilo situáciu a vládna koalícia sa rozhodla súťažiť v predvolebných opatreniach na predvolebný rok 2019. Sľuby sociálnych balíkov, poukazov, 50 % zvýšení vianočných dôchodkov. Konečne po viac ako desiatich rokoch prišli na rad aj zanedbané platy vo verejnej správe. Tu sa vláda naparuje, aké prevratné navýšenie platov chystá. Asi už zabudla, ako dlho stála na krku zamestnancom a dehonestovala ich prácu tabuľkovou fraškou. Upraviť platy, ktoré boli roky pod minimálnou mzdou, bola pritom jej psia povinnosť. V skutočnosti k takej situácii nikdy nemalo dôjsť. A tak podobne si spomenuli, že pridať treba aj učiteľom.

Nie je to zásluha učiteľov. Nie je to zásluha odborov. Nie je to zásluha ISU, či SKU, i keď ich činnosť je isto neprehliadnuteľná. Je to iba obyčajný strach mocných, že prídu o moc v štáte a o prístup k eurofondom. Spomeňme si na ich apetít pri výzvach, pre ktoré bol „odvolaný“ Peter Plavčan. Pravý dôvod kozmetickej zmeny správania sa vlády v dnešnej dobe nie je zmena jej myslenia. O školstve si vládni predstavitelia myslia to isté, ale majú dojem, že si nás kúpia pred voľbami 2020. Myslia si, že učitelia, ktorým hodia o pár drobných viac, zabudnú, že školstvo už 25 rokov plače, pretože sa oň stará macocha. Dnes ponúkli o 2 % viac ako predtým, lebo 10 % krát 2 znie lepšie ako 6 % krát 3. Pri veľkosti pripravovaných sociálnych balíčkov  je to len omrvinka pod stolom. Reforma školstva sa nekoná, platy rastú slimačím tempom, modernizácia škôl sa odkladá… Na presadenie zásadných zmien v rezorte musia zamestnanci školstva nájsť odvahu dištancovať sa od „pohrobkov ROH“ a nájsť modernú formu organizovania sa. Inak sa stanú len štatistami opakovania sa histórie.

Ľuboš Mišových 

Iniciatíva slovenských učiteľov