Iniciatíva slovenských učiteľov

Odišli sme, už sa to nedalo zniesť! Málokedy sa my učitelia dozvedáme o tom, čo sa deje za zatvorenými dverami na rokovaniach ministrov. Vo štvrtok minister školstva zvolal stretnutie asi šesťdesiatich organizácií, ktoré majú so školstvom niečo spoločné. Okrúhly stôl. Ako rovnocenní rytieri bojujúci za dobro kráľa a celého kráľovstva, mohlo by sa zdať. Iniciatíva slovenských učiteľov zastúpená dvomi zástupcami sa rozhodla, že po nerokovaní o bode č. 1 nebude robiť kulisy divadelnému predstaveniu zo dňa 19. 5. 2016. Nie v našom mene.

Bodov bolo 37 za regionálne školstvo a 26 za vysoké. Z týchto pán minister vybral po desať a desať prioritných, ktoré sme mali spoločne prerokovať, aby sme sa v štyroch prílohách konkrétnych úloh na plnenie vládneho programu ešte do konca tohto roka nestratili. Na ich samotnom vrchole žiaril ako nádej bod. č. 1: Zabezpečiť legislatívnu úpravu a finančné prostriedky na zvýšenia platov pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva od 1. 9. 2016. Áno, opakovali sme to toľko, až sme donútili ministerstvo položiť to na rokovací stôl. Konečne.

Pán Plavčan nás jednou vetou privítal, želal si spokojného učiteľa, žiaka a rodiča a zvyšok rokovania viedol skúsený radca Peter Mederly. Radil už predchádzajúcim ministrom, preto si myslím, že môžeme bezpečne povedať, že je priamo spoluzodpovedný za stav dnešného školstva. Aby sme nekrivdili, mohli  by sme v prenesenom význame povedať, že za stav školstva je zodpovedný vlastne každý z nás: netlačili sme dosť na OZPŠaV a pána Ondeka, aby urobili aktivitu smerujúcu k tomu, že učitelia konečne nebudú najmenej zarábajúcim odvetvím verejného sektora, aby vysmial predchádzajúcich ministrov aj s ich 5% zvyšovaním, mohli sme sa ozývať, mohli sme viac písať, mohli sme na úkor výučby viac pozerať na prsty radcov ministrov. Mimochodom, pán minister sa z času na čas vrátil od občerstvenia k okrúhlemu stolu.

Pán Mederly nám predstavil ďalší Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Poznali sme ho. Prišiel včas mailom. Pripomenul nám, že máme byť radi, že PVV vyzerá tak, ako vyzerá, lebo sme ho vytvárali my všetci a takéto okrúhle stoly treba štyri do roka. Moment, čo znamená vytvárali MY? To, že sme zaslali naše požiadavky, ktoré nakoniec aj tak neboli zapracované do PVV? Alebo to, že sme žiadali vysvetlenie, prečo naše požiadavky nie sú zapracované do PVV a dodnes sme nedostali odpoveď? Neviem ako ostatné prítomné školské organizácie, ale ISU sa rozhodne na tvorbe PVV nepodieľala. V tejto chvíli nadobúda stretnutie kabaretný charakter.

6%? Tak, prečo tu nesedí minister financií?

Z ministerstva nám pár dní vopred zaslali materiál na rokovanie. Hneď v úvode sa dozvedáme, že „Vzdelanosť občanov Slovenskej republiky, ktorú má zabezpečovať v prvom rade kvalitné školstvo, je základným a nevyhnutným predpokladom jej dlhodobej existencie a prosperity. Preto je rozvoj školstva jednou z najvyšších priorít vlády v nadchádzajúcom volebnom období.“ Potešili sme sa. Ďalej sme sa dozvedeli, že väčšina európskych krajín naštartovala globálnu súťaž vo vzdelávaní, pretože „úroveň školstva determinuje ich ekonomickú a politickú silu v budúcnosti.“ Bohužiaľ, Slovensko „podľa analýz OECD na tento trend zatiaľ nezareagovalo a v mnohých ukazovateľoch sa prepadávame na koniec európskeho rebríčka.“ Na prvej strane sa ešte dočítame, zle sme na tom aj medzinárodne. To sa v prvom rade prejavuje v „nízkom platovom ohodnotení učiteľov, a to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky.“

Ešte šťastie, že „Vláda si uvedomuje, že základom pre všetky potrebné zmeny v regionálnom školstve sú v prvom rade kvalitní učitelia. Vláda preto vytvorí predpoklady na zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa prostredníctvom jeho finančného ocenenia, … s osobitným dôrazom na začínajúcich učiteľov.“ Super, žeby skutočne zmena?

Studená sprcha prichádza v ďalšom odseku, kde sa vláda zaväzuje, že „vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila priemerne o 6 %, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov.“

Navyšovanie platov o 6% pre niektorých kolegov znamená tak +30€ v čistom. Táto suma predstavuje jeden malý nákup, alebo večeru trojčlennej rodiny v reštaurácii.  Inak povedané, je to facka s výsmechom do tváre.

Aby bolo jasné:

Žiadame 140+90€ do Nového roku. Neberieme to ako prehnaný vyjednávací predpoklad, z ktorého môžeme šikovným manévrovaním vyboxovať, čo nám dovolia. Je to nutné zastavenie krvácania otvorenej aorty, aby sme vôbec mohli pristúpiť k ďalšej liečbe pacienta. Je to nevyhnutný krok k tomu, aby si pán premiér zachoval predvolebnú tvár (sľúbil 25% do konca tohto roka!). Ani po splnení tejto požiadavky sa učiteľský plat nedostane na úroveň priemernej mzdy občanov s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa. Je teda 6% skutočne zvýšením atraktivity učiteľského povolania?

Odpoveď pána Mederlyho je, že 6% nie je návrhom školstva, ale ministra financií a celej vlády. Tej vlády, v ktorej sedí aj minister školstva, ktorý ale nemôže nič robiť, lebo je to návrh vlády, v ktorej sedí aj minister školstva, ktorý ale nemôže nič robiť, lebo… Z pléna zaznela trefná otázka: „prečo tu teda s nami nesedí aj minister financií a ostatní kompetentní?“ A ďalšia: „načo sme tu potom vlastne prišli?“ Ale pán Mederly v tom má jasno: „O tomto bode už rokovať nemôžeme, máme ich ešte 36! Otváram diskusiu k ďalšiemu bodu.“ Hoci si slovo ešte pýta Crmoman…

Prerokované, skončili sme. A dosť! „Poďme radšej hovoriť o postavení učiteľa, o atraktivite učiteľského povolania, na verejnosti to znie krajšie ako platy. Nech vláda povie presne ako zatraktívni takmer vykrvácaného učiteľa.“ Napadajú mi karafiáty v prvý deň školského roka, poukazy do kníhkupectva a slová študentov, ktorých pripravujem na prácu budúcich učiteľov: „Ja by som veľmi chcel učiť, ale za päťsto mesačne?! Prosím vás…“ Čo mi povedia na skvelo vyzerajúce PR ministerstva: „Z diskusie so zástupcami školskej a akademickej obce, ktorí sa spolupodieľali na tvorbe programového vyhlásenia vlády, tak vzíde dokument definujúci konkrétne úlohy rezortu realizované do konca roka 2016.“ ?

Nie v mojom mene!

Kolegyne a kolegovia, aj tí budúci: Nie v mojom mene! Vláda sa snaží urokovať nás k smrti a presvedčiť tak verejnosť, že zmena v školstve prebieha za účasti všetkých školských organizácií, vrátane ISU a IVU. V skutočnosti sa tým však snaží otupiť stupňujúce sa napätie v školstve a spolieha sa na to, že do jesene vychladneme. Odmietame ďalšie a ďalšie úlohy na plnenie ďalšieho Národného zdrapu. Za okrúhly stôl sme prišli diskutovať, ja osobne z pozície radového učiteľa. Za túto skúsenosť som nesmierne vďačná. Nikdy by som si napríklad nebola pomyslela, že rokovanie s ministrom školstva môže prebiehať väčšinu času bez jeho prítomnosti.

Na rokovaní som sa zdržala niečo vyše hodiny, no po zastavení diskusie k platom pánom Mederlym sme spolu s kolegom z rokovania na protest odišli. Neviem čo je výstupom tohto okrúhleho stola, ale moje meno pod tým podpísané nenájdete. Asi práve nám učiteľom prislúcha úloha naučiť verejnosť, že za dobre vykonanú prácu si každý zaslúži mzdu, z ktorej môže slušne žiť.

Pozvali nás tam robiť kulisu a budúci argument: „Čo chcete? Veď ste boli pri tom!“. Moja odpoveď je jednoznačná: Nie, reforma nie je v mojom mene. Pretože rytieri nesedia za okrúhlym stolom, ale v bludnom kruhu a nebojujú za dobro kráľovstva, ale len dobro kráľa.

Alžbeta Bojková