Iniciatíva slovenských učiteľov

Koľko rokov, koľko generácií pedagogických pracovníkov čakalo, že si ich niekto všimne a ich prácu adekvátne ohodnotí… namiesto toho len reči o dôležitosti našej profesie, ktoré niektorí vzletne nazývajú poslaním, sľuby politikov a posmešný úškľabok na tvári verejnosti.

Januárový štrajk bol pokusom vziať otázku ohodnotenia, najväčšieho problému nášho školstva, do svojich rúk.  15 tisíc našich kolegov vyjadrilo  nespokojnosť, obetovalo časť svojej mzdy  preto, aby vládu a spoločnosť upozornili, že ohodnotenie nezodpovedá významu našej profesie, nášmu vzdelaniu. Výsledok šesťtýždňového štrajku je mnohými bagatelizovaný, no okrem dôležitého morálneho rozmeru si na konto štrajku môžeme pripísať aj 6% septembrové zvýšenie platu. No toto zvýšenie je ako lepenie diery Titaniku leukoplastom, preto sa učitelia s tým nemôžu uspokojiť.

Pred voľbami vedenie OZ PŠaV prišlo s Deklaráciou, v ktorej popri inom požaduje: „Vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zaradených do jednotlivých platových tried a pracovných tried zvýšila od 1. 1. 2017 o 25% a v ďalších rokoch každoročne o 10%. Adekvátne tomu navýšiť mzdový normatív.“ Deklaráciu podporilo viac ako 30 v školstve pôsobiacich organizácií a svoju podporu vyjadrilo aj ISU. No udalosti posledných dní nás utvrdzujú v tom, že Deklarácia má len demonštratívny charakter a okrem Slovenskej komory učiteľov, Asociácie stredných zdravotníckych škôl SR a Asociácie výchovných poradcov to s jej podporou nikto,  ani jej iniciátor, teda OZ PŠaV, nemyslí veľmi vážne. Toto zistenie je pre nás veľmi dôležité a len potvrdzuje, že jedine iniciatíva zdola môže zmeniť prístup vlády  k pedagogickým a odborným zamestnancom.

Preto, milé kolegyne a kolegovia  z materských, základných a stredných škôl, nedajme sa uchlácholiť rečami o nutnosti systémových zmien, potrebe  reformy školstva, nepovažujme za úspech zvolávanie okrúhlych stolov, predsa všetci vieme, že kľúčovým problémom, ktorý musí byť na počiatku všetkých zmien, je naše ohodnotenie.  A keď vláda vie platiť európske ceny za diaľnice, nadštandardné stimuly pre automobilky, zaplatiť štadióny, nemá problém platiť  svojich poslancov, nech sa postará aj o lepšiu budúcnosť svojich detí tým, že primerane zaplatí tých, čo ich pripravujú na život. Vieme, že nik nám nič nedá bez boja, preto si uvedomme, že nás je okolo 80 tisíc a ak sa všetci spojíme a dôrazne budeme bojovať za svoje adekvátne ohodnotenie, nie je možné, aby sme nezvíťazili. Pretože NIKTO INÝ, IBA MY môžeme niečo zmeniť.

Róbert Beutelhauser