Založ si blog

Šesťtýždňový štrajk (2)

Ponaučenia

Prvé ponaučenie z januára a februára znie: ďalšiemu, početnejšiemu štrajku v regionálnom školstve musí predchádzať intenzívna aktivita iniciatív aj v okresoch, ktoré sa dosiaľ zapájali menej. Štrajk by mal zasiahnuť všetky okresy.

Šesťtýždňový štrajk mal tiež zaujímavú, fázovú dynamiku. Počet štrajkujúcich postupne klesal, no aj v treťom týždni sa hlásili učitelia, ktorí zatiaľ neštrajkovali a chceli sa zapojiť. Mnohí boli sklamaní, keď sa dozvedeli, že štrajk v regionálnom školstve sa chýli ku koncu. Ich kolegovia, ktorí mali za sebou dva týždne ostrého štrajku, však už boli vyčerpaní. Samozrejme, štrajk by bol účinnejší v prípade, že by bola účasť od začiatku rovnomerná. Dynamika štrajku bola zároveň jeho slabinou.

Druhé ponaučenie z januárového a februárového štrajku teda je: počítajme s tým, že v kolose, ktorý nazývame školstvom, sa informácie nešíria okamžite. Chvíľu trvá, kým podrobnosti o aktuálnom dianí dorazia do všetkých kútov Slovenska, a istý čas treba vyhradiť aj na to, aby každý zvážil svoju účasť. Ďalší štrajk by to mal rešpektovať a čo najmenej ublížiť tým kolegom, ktorí budú štrajkovať od samého začiatku.

Tieto i ďalšie závery sme zohľadnili v pláne stupňovaného štrajku, ktorý predstavíme v nasledujúcej časti nášho seriálu. Predtým si však nalejme čistého vína: bol štrajk v januári a februári úspešný?

isu sk

Čo sme dosiahli?

Ak úspech štrajku určuje to, či vláda splnila požiadavky, potom nebol úspešný. Platí to o každom štrajku v slovenskom školstve za posledných 20 rokov. Žiadny nedosiahol splnenie všetkých požiadaviek.

No úspešnosť štrajku sa dá merať aj menej prísnymi kritériami. Nová koaličná vláda ohlásila zvyšovanie platov pedagogických zamestnancov o 6 % k prvému septembru tohto roka. Predložila návrh zákona, ktorý neskôr schválil parlament. Ale platy pedagógov sa už v tomto roku raz zvyšovali – k prvému januáru o štyri percentá. Pamätáme si za posledné obdobie rok, v ktorom sa tarifné platy zvyšovali dvakrát? Nesúvisí náhodou septembrové zvyšovanie so štrajkom? Prišlo by aj bez neho? A nesúvisí s ním aj vágny prísľub ďalšieho zvýšenia platov (v januári 2017) či plánovaný rast investícií do školstva? Sme presvedčení, že vo všetkých prípadoch ide o výsledky štrajku. Zďaleka ich nepovažujeme za uspokojivé, no svedčia o tom, že naše aktivity majú zmysel.

12717355_1080622528635232_2023852563033009977_n

Prečíslení, ale nie porazení

Je tu ešte ďalšia optika, ktorou možno posudzovať januárový a februárový štrajk. Podarilo sa štrajku zmobilizovať učiteľov a ovplyvniť ich vnímanie vlastnej situácie? Nepochybne áno. Za posledných asi osem mesiacov sa konalo viac protestných zhromaždení, diskusií a ďalších akcií zorganizovaných zamestnancami školstva než za uplynulých desať rokov, ba možno aj viac. Na tieto akcie nebolo treba zamestnancov verbovať, preplácať im cestu, lákať ich návštevou obchodného centra, strkať im do rúk mávadlo či transparent. Na vlne štrajku spontánne vznikli alebo sa upevnili viac ako dve desiatky lokálnych učiteľských iniciatív. Aktívni učitelia z regionálneho školstva – t. j. radoví zamestnanci, nie platení funkcionári – nadviazali spoluprácu s kolegami (takisto radovými zamestnancami) z vysokých škôl, ktorá pokračuje dodnes. Zrejme prvýkrát na Slovensku, a celkom iste prvýkrát v slovenskom školstve, sa konal solidárny štrajk, ktorým jedna skupina zamestnancov (vysokých škôl) vystúpila na obranu záujmov inej skupiny zamestnancov (regionálneho školstva), a to za výdatnej podpory mnohých študentov i rodičov. Situácia v školstve sa stala jednou z hlavných tém spoločenskej diskusie. Veľmi významné zastúpenie v nej má otázka spoločenského postavenia učiteľov, ktorá je pre nás taká dôležitá. Pre politických predstaviteľov, bez ohľadu na to, ktorú stranu zastupujú, sa zo školstva stala „horúca“ a potenciálne „nebezpečná“ téma. Učitelia už nie sú krotkí – vnímajú ich ako silu, s ktorou treba počítať, pretože môže prinajmenšom znepríjemniť vládnutie a volebnú kampaň.

A pýtať sa môžeme aj naopak: viedol štrajk k demoralizácii? Prišlo po januárovom a februárovom štrajku obdobie pokoja, tak ako po roku 2004 (päť rokov nečinnosti!) a 2013 (dva roky ticha v školstve!)? Nie. Napriek tomu, že sme sa počas štrajku iste dopustili mnohých organizačných alebo taktických chýb, a napriek tomu, že štrajk nedosiahol splnenie požiadaviek, vyšli sme z neho poučení a posilnení. Nakoniec, máme právo robiť chyby: o štrajk s takým trvaním a množstvom sprievodných aktivít sa v slovenskom školstve dosiaľ nikto nepokúsil.

Januárový a februárový štrajk v tomto zmysle pripravil pôdu ďalším zápasom. To, že nebol len výstrelom do tmy, ukázalo aj protestné zhromaždenie, ktoré sa konalo v Bratislave 1. júla.

12642548_1071420972888721_66961378847352821_n

Rámček: Niekoľko mýtov o štrajku

   „Bola to bratislavská záležitosť!“

Je pravda, že najviac štrajkujúcich bolo v Bratislavskom kraji (3000 – 4000). Štrajk bol však veľmi početný aj v Banskobystrickom (2500 – 3000), Nitrianskom (2500 – 3000) či Žilinskom (1800 – 2300) kraji. Len v jedinom, Prešovskom kraji bol počet účastníkov pod hranicou 1000.

    „Štrajk môže byť úspešný len vtedy, ak sa zapojí viac ako 60 %!“

Pri každom štrajku platí: čím viac účastníkov, tým lepšie. Lenže štrajk, to nie sú parlamentné voľby. Úspešnosť štrajku, teda tlak, ktorý sa podarí vyvinúť, nezávisí len od počtu štrajkujúcich. Nijaká vláda by nemohla ignorovať situáciu, pri ktorej by napr. na týždeň zostali zatvorené všetky základné školy, prípadne všetky materské školy. Pedagogickí zamestnanci základných škôl pritom tvoria necelých štyridsať percent všetkých pedagogických zamestnancov regionálneho školstva, a pedagogickí zamestnanci materských škôl len necelých osemnásť percent.

   „Na vysokých školách to nebol skutočný štrajk!“

Štrajk je podľa slovenskej legislatívy úplným alebo čiastočným prerušením práce. Do solidárneho štrajku na univerzitách sa zapojilo asi šesťsto zamestnancov dvadsiatich vysokých škôl. Niektorí štrajkovali deň, niektorí viac dní, niektorí celé tri týždne. Vzdali sa časti svojej mzdy, aby sa mohli venovať aktivitám na podporu kolegov z regionálneho školstva. To, čo urobili, má všetky znaky štrajku – vrátane ekonomických následkov, ktoré za to niesli.

Iniciatíva slovenských učiteľov

ISU s mojou skolou

Ondek znova blafuje. Už s tým konečne niečo urobme.

07.11.2017

Každoročné divadielko s názvom "kolektívne vyjednávanie" môže začať. [embed]https://www.youtube.com/watch?v=0aIU3wJ-YOY[/embed] Zo správ odvysielaných v piatok 3. novembra 2017 na TV JOJ je viac »

Spoločne proti korupcii

21.09.2017

25. septembra sa v uliciach Bratislavy bude opäť pochodovať. Študentská iniciatíva zvolala protest občanov, aby spoločne poukázala na zhubný nádor našej krajiny – korupciu. Učitelia dlhodobo viac »

Prečo by mal byť každý pedagóg 28. júna pred Úradom vlády

27.06.2017

S podporou kapitána Danka je cesta k akreditácii nášho vzdelávania pomocou ministerstva, ktoré v podstate riadi, otvorená. “Je neprípustné, aby žiaci a častokrát ani ich učitelia nevedeli viac »

Merkelová, Schulz

SPD sa naďalej odmieta ísť s Merkelovou do vlády

20.11.2017 14:14

"SPD nie je náhradné koleso kymácejúceho sa vozu pani Merkelovej," povedal podpredseda sociálnych demokratov Thorsten Schäfer-Gümbel.

Abel Ravasz

Ravasz: Rómom nepomôžu projekty na papieri, ale dobré zákony

20.11.2017 14:00

Ak budú mať Rómovia prístup k vzdelaniu, bývaniu a zamestnaniu, ich pôrodnosť klesne prirodzene, tvrdí v rozhovore pre Pravdu splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz.

Vysoké Tatry

Do konca augusta sa na Slovensku ubytovalo 3,71 milióna hostí

20.11.2017 13:54

Tohtoročná letná turistická sezóna bola úspešná a prekonala rekordnú návštevnosť z leta minulého roka.

EU, Donald Tusk

Poľská vláda obvinila Donalda Tuska z útoku na vlastnú krajinu

20.11.2017 13:35

Vláda tak urobila po tom, po tom, ako ju Tusk skritizoval za to, že Poľsko v rámci Európskej únie izoluje.

Iniciatíva slovenských učiteľov

Za kvalitné školstvo

Štatistiky blogu

Počet článkov: 64
Celková čítanosť: 90105x
Priemerná čítanosť článkov: 1408x

Kategórie