Čo je stupňovaný štrajk?

V januári a februári 2016 zasiahol slovenské školstvo ostrý štrajk, ktorý trval tri týždne a zapojilo sa doň viac ako 15 000 zamestnancov z vyše tisícky škôl. Po ňom nasledoval trojtýždňový solidárny štrajk vysokých škôl. Jedným z výsledkov je šesťpercentné zvýšenie taríf pedagogických a odborných zamestnancov od 1. 9. 2016, ako aj prísľub ďalšieho zvýšenia od 1. 1. 2017.

Vládnu reakciu na štrajk však nepovažujeme za adekvátnu. Vychádzame z jasného prísľubu, ktorý v roku 2013 vyslovil vtedajší minister Čaplovič, a ktorý v predvolebnej diskusii (28. 2. 2016) zopakoval premiér Fico. Podľa neho má v roku 2016 priemerný plat pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve dosiahnuť úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Naplánované zvyšovanie nedokáže zabezpečiť splnenie tohto sľubu v riadnom termíne, a to ani v prípade, že by sa k nemu pripojilo ďalšie zvýšenie o 6 % k januáru 2017.

Preto aj naďalej vyvíjame tlak na výraznejšie zvyšovanie platov. Preto tiež v septembri 2016 vyhlásime ďalší štrajk v regionálnom školstve, ktorý však bude mať iný charakter ako štrajk v januári a februári. Vzhľadom na to, že ostrý, časovo neobmedzený štrajk

• predstavuje pre štrajkujúcich od začiatku až do konca veľkú finančnú záťaž,
• po vyhlásení už nezahŕňa nijaký moment prekvapenia – všetky karty sú od začiatku vyložené na stole a oponent vie, akej sile čelí,
• neumožňuje stupňovanie tlaku, pretože od samého začiatku si vyžaduje maximálnu zapojenosť všetkých škôl,
• je spojený s odhlasovaním sa zo zdravotnej poisťovne a platením zdravotného poistenia,

pripravili sme alternatívny plán. Jeho podstatou je, že sa začína čiastočným, krátkodobým prerušením práce, ktoré sa v určitých intervaloch postupne predlžuje. Cieľom je od začiatku narušiť bežné vyučovanie, no zároveň minimalizovať negatívne dopady na štrajkujúcich.

Tento plán nazývame „stupňovaný štrajk“. Vychádza z nasledujúcich princípov:

• štrajkom je aj čiastočné prerušenie práce,
• pre štrajkujúcich je výhodné, ak môžu stupňovať tlak, využívať moment prekvapenia a podľa potreby aj dočasne ustupovať,
• keďže je pravdepodobné, že zamestnanci sa k štrajku budú pridávať postupne, mali by byť finančné straty tých, ktorí štrajkujú od začiatku, čo najmenšie,
• pozícia samoplatcu zdravotného poistenia prináša štrajkujúcemu dodatočné starosti a náklady,
• cieľom úspešného štrajku v školstve je predovšetkým narušiť fungovanie škôl ako odkladiska detí – pretože práve tá má najväčší ekonomický dosah.

Čo to znamená?

Prakticky sa tieto princípy premietajú do priebehu štrajku takto:

• 13.9., t. j. v utorok v druhý týždeň školského roka 2016/2017, sa stupňovaný štrajk začne hodinovým štrajkom počas prvej vyučovacej hodiny. Školy sa otvoria až na druhú vyučovaciu hodinu.
• V stredu 21. 9. stupňovaný štrajk pokračuje dvojhodinovým prerušením práce. Školy sa otvoria na 3. vyučovaciu hodinu.
• Vo štvrtok 29. 9. pokračujeme trojhodinovým štrajkom; školy otvoríme na štvrtú hodinu.
• V piatok 7. 10. štrajkujeme štyri hodiny. Školy sa otvoria na piatu hodinu.

Ďalší postup bude smerovať k zvyšovaniu intenzity a rozsahu štrajku, pričom môže kedykoľvek vyvrcholiť úplným, neobmedzeným štrajkom.

Začiatok štrajku trinásteho septembra sme vybrali z dvoch dôvodov. Má symbolický význam, pretože v rovnaký deň, no pred štyrmi rokmi, sa konal výstražný celodenný štrajk, ktorý vyhlásil OZ PŠaV za takmer totožné požiadavky. Tým sa všetko začalo. Po druhé, počas prvého týždňa ešte nie sú ustálené školské rozvrhy a mnohé školy fungujú v akomsi provizóriu. Interval, po uplynutí ktorého sa štrajk opakuje (a stupňuje), sme nastavili na osem dní, aby štrajk pripadal na rôzne dni. Odpadajú tak vždy iné vyučovacie hodiny.

Výhody

Základné výhody stupňovaného štrajku sú nasledujúce:

• z právneho hľadiska sa nič nemení: ide o štrajk podľa ústavy,
• odpadá administratíva spojená s prihlasovaním sa do zdravotnej poisťovne a všetky náklady súvisiace s platením zdravotného poistenia,
• štrajkujúci prichádzajú len o alikvotnú časť mzdy (napr. pri štvorhodinovom štrajku sa im mzda za daný deň zníži zhruba o polovicu),
• dĺžku a intenzitu štrajku možno prispôsobovať okolnostiam, využívať moment prekvapenia, postupne eskalovať tlak,
• postupný nábeh štrajku umožňuje zorientovať sa a pripojiť aj neskôr (bez toho, aby medzitým štrajkujúci silno krvácali z platov),
• pri dobrej zapojenosti sa narúša základná funkcia škôl tak, ako pri neobmedzenom štrajku (rodičia nemôžu ráno „odložiť“ deti a spokojne ísť do zamestnania) — tým viac, čím dlhšie trvá stupňovaný štrajk.

Čo bude potom?

Po 7. 10. môžu štrajkujúci zvážiť nasledujúci postup. Celý cyklus sa buď zopakuje s rovnakým priebehom (t. j. 1, 2, 3, 4 hodiny štrajku), alebo sa začne na vyššom čísle (2, 3, 4, 4 hodiny štrajku). Alebo sa zhustí interval štrajku: v druhý októbrový týždeň by sa štrajkovalo v pondelok (10. 10) dve hodiny a vo štvrtok (13. 10.) rovnako dve hodiny, v tretí týždeň v utorok (18. 10.) tri hodiny a v piatok (21. 10) tri hodiny, v štvrtý týždeň počas troch dní po štyri hodiny atď. Štrajkujúci tiež môžu kedykoľvek prejsť do neobmedzeného štrajku (ako v januári a februári), prípadne do každodenného štvorhodinového štrajku. To, aký postup si vyberieme, bude závisieť od zapojenia škôl a od postoja vlády k našim požiadavkám.

Stupňovaný štrajk si bude vyžadovať dôkladnú prípravu a koordináciu. Štrajkujúci sa musia s dostatočným predstihom dozvedieť, v ktoré dni sa štrajkuje, aká bude dĺžka prerušenia práce a aký bude interval. Tieto informácie bude rozširovať štrajkový výbor ISU. Je veľmi dôležité, aby sa regionálne iniciatívy aktivizovali a udržiavali obojsmernú komunikáciu (smerom k školám i smerom k ISU).

Samozrejme, stupňovaný štrajk nerieši všetky problémy bežného štrajku. Aj teraz všetko závisí od zapojenia nás všetkých. V prípade, že na niektorej škole bude nízka, nepodarí sa ani pri štvorhodinovom štrajku zásadne narušiť prevádzku. Tak ako pri neobmedzenom štrajku je nevyhnutné, aby sa v maximálnej miere zapojili nielen učitelia, ale aj vychovávatelia (najmä ranný ŠKD).

Ako je to so zdravotným poistením?

Ak zamestnanec štrajkuje celý pracovný deň, nepatrí mu za ten deň žiadny príjem. Zároveň zaňho zamestnávateľ neplatí zdravotné poistenie. Štrajkujúci je povinný do ôsmich dní odo dňa štrajku prihlásiť sa svojej zdravotnej poisťovni ako samoplatca a v stanovenej lehote uhradiť preddavok na zdravotné poistenie za daný deň.

Ak však zamestnanec preruší prácu len čiastočne, t. j. zúčastní sa hodinového či štvorhodinového štrajku, situácia je iná. Za daný deň mu patrí alikvotná časť príjmu za zvyšný čas, ktorý strávil prácou. Zároveň je zamestnávateľ povinný zaplatiť zaňho zdravotné poistenie. Zamestnanec sa v tomto prípade nestáva samoplatcom. Nemusí zdravotnej poisťovni nič hlásiť a nehradí nijaké náklady. Pritom nehrá úlohu, koľkých hodinových či štvorhodinových štrajkov sa zamestnanec zúčastní. Pokiaľ mu je za každý z dní, počas ktorých prebehlo čiastočné prerušenie práce, priznaný nejaký príjem, zamestnávateľ zaňho musí zaplatiť aj zdravotné poistenie.

Už čoskoro zverejníme podrobný návod, ako sa zapojiť do stupňovaného štrajku. Pamätáme v ňom na všetky potrebné administratívne úkony, ako aj na právne otázky. Zakrátko sa tiež spustí registrácia štrajkujúcich škôl na www.isu.sk. Sledujte nás!

Iniciatíva slovenských učiteľov