Iniciatíva slovenských učiteľov

Niekedy aj nič, zhnité jablká sa vylejú do pomyjí a prasatá sa potešia.

A niekedy to môže byť celkom slušný „prúser“ – zhnitá noha bolí ako šľak, dostaví sa gangréna a nohu odrežú. A je o nohu menej – jedna zdravá potiahne, no už to nebude ono. Neviem, na ktorý z modelov vyhnívania čakáme pri téme školstvo na Slovensku, ale obávam sa, že bolieť nás budú oba. Lebo veď – koľko že rokov sa tu už u nás hovorí o úpadku kvality škôl? Asi je fakt potrebné, aby prišli tí odborníci z Fínska – ku ktorým vzhliada (nielen) pani Kanovská z NUCEM (Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania) v reakcii na článok Martina Mojžiša (Smutný obraz testovania 5, Týždeň 5/2018) – a porozprávali o potrebe kvalitných učiteľov najskôr v úrade vlády a potom aj v príslušnom ministerstve a pospolitých ministerských inštitúciách, ak by to tam náhodou nedorazilo. A nech začnú rovno od piky: o financovaní školstva a platoch učiteľov. To bude plodná diskusia, keďže v severských krajinách patria učitelia medzi tri najlepšie platené profesie. Samozrejme, s tým súvisí výber kvalitných mladých ľudí na štúdium pedagogiky, ktorá je logicky – severne od nás – lukratívnym študijným odborom. Bolo by fajn, keby nám to povedali aj priamo na našich vysokoškolských pracoviskách, kde tých učiteľov učíme – a kde už začína byť problém s otváraním študijných programov v odbore pedagogika. Prečo? Nuž preto, lebo študentov niet. Žiadnych. Kdeže kvalitných, ktorým by sme so zaviazanými očami zverili svoje deti. Už aj tí trojkári – štvorkári pochopili (a najmä ich rodičia), že mať remeslo v ruke je výhodnejšie ako mať doma zarámovaný vysokoškolský diplom. Takže áno, kvalitní študenti učiteľstva a kvalitní nastupujúci učitelia by sa nám zišli – ale kde ich vziať? Iba ak ukradnúť: takmer všetci sú už totiž minimálne v Brne a ďalej. Česť výnimkám, pre ktoré ostať študovať doma je asi povestným cvičiskom. Horšie je, že tých, čo sa dnes „liahnu“ na našich ešte stále kvalitných stredných školách, nemáme ako motivovať. Hádam si páni Fico a Kažimír nemyslia, že mladí ľudia sú takí hlúpi, aby sa trápili v devalvovanom slovenskom školstve celý život za almužnu.

Peniaze a zase peniaze. Azda iba matka Tereza si mohla povedať, že aj bez nich to ide. Charita možno, ale školstvo v žiadnom prípade – a v tom sú materské, základné, stredné aj vysoké školy na jednej lodi. Kým sa nedostatok peňazí týkal dramaticky iba základného a stredného školstva, prípadne materských škôl, vysoké školy boli až na svetlé výnimky ticho (o čom svedčí fakt, že len niekoľko stoviek vysokoškolských pedagógov aktívne podporilo učiteľský štrajk v r. 2016). Pritom priamo z oblasti pedagogiky bolo v štrajku iba pár desiatok ľudí z niektorých pedagogických fakúlt. Vyzerá to tak, že akademickú pôdu neveľmi zaujíma, čo sa deje s našim školstvom. Máme azda málo pedagogických pracovísk na vysokých školách, ktoré by mali v prvej línii podporiť aktivity za zlepšenie financovania školstva a tým pádom aj za zvyšovanie jeho úrovne? Možno sa tak stane, ale iba preto, že už aj vysoké školy začínajú pociťovať finančnú tieseň. Ako v týchto dňoch informuje TASR, „vedci a vedkyne z celého Slovenska poukazujú na kritický až likvidačný stav humanitných vied. Ich cieľom je prostredníctvom verejného vyhlásenia otvoriť diskusiu a vytvoriť širšiu bázu vzájomnej solidarity medzi rôznymi akademickými a univerzitnými pracoviskami…financovanie za rok 2016 opätovne dosiahlo päťročné minimum. Kým členské štáty EÚ v roku 2016 vyčlenili na vedu v priemere 2,03 percenta HDP, na Slovensku to bolo len 0,79 percenta… podfinancovanie, spoločenské podhodnotenie a narastajúca byrokratizácia sa následne premietajú do nezmyselných administratívnych hodnotení, meniacich sa kategorizácií či nekritického zvýznamňovania publikácií v istých druhoch výstupov (tzv. karentované a indexované články“. No, až hnev na nespravodlivé byrokratické a hodnotiace nezmysly nás primälo zamyslieť sa nad tým, o čo tu vlastne ide. Trocha sebecky a neskoro, ale predsa. Apropo HDP: naša krajina patrí medzi štáty so zvyšujúcim sa HDP, čo pán Fico hodnotí ako úspech a neklame. Naša krajina sa naozaj dostáva na úroveň bohatých krajín, až na to, že z toho profitujú asi iba páni Fico s Kažimírom. My v školstve, bez ohľadu na to, či sedíme v materskej, základnej, strednej alebo vysokej škole, z tohto nárastu HDP nemáme ani máčny máčik. Ostávame chudobnými pedagógmi a vedeckými pracovníkmi, a v očiach širokej verejnosti si často zaslúžime akurát tak pľuvanec medzi oči. Je to prirodzený vývoj sociálneho statusu učiteľa/pedagóga v spoločnosti, kde si zmienených nevážia politici, rodičia ani deti.

A to rastúce HDP nám bude na vysokých školách ešte robiť o pár mesiacov a rokov vrásky – pretože vďaka tomu, že patríme medzi bohaté krajiny, prídeme o niektoré doterajšie benefity krajín bývalého ostbloku, ktoré mnohým vedeckým pracovníkom umožňovali lacnejšie navštevovať konferencie a využívať prístupy k časopisom. Verte mi – nikto nebude skúmať, či sa bohatstvo krajiny odráža na platoch učiteľov a pedagógov.

Priatelia učitelia – tie plynové masky (čo sme si demonštratívne naťahovali na tváre na konci minulého školského roka počas nácviku branného cvičenia na Námestí slobody) bude treba vytiahnuť z naftalínu a požičať novej pani ministerke. Aby sa nám nezadusila od hnilobných výparov ešte skôr, ako začne niečo s tým zahnívajúcim školstvom robiť.

P.S. kto si ešte stále myslí, že štrajkovať kvôli peniazom v školstve nie je správne ani občianske, nech svoj pohľad vzhliadne k anglickým ostrovom. Tam sa v týchto dňoch búria vysokoškolskí pedagógovia, ktorí nemajú potrebu byť systémom ukrátení o takmer 12 000 eur na dôchodku (!). http://www.teraz.sk/zahranicie/zivot-britskych-univerzit-narusil-strajk/310211-clanok.html

Niekde myslia na prežitie na dôchodku, my musíme myslieť na prežitie už počas produktívnych rokov. Kdeže dôchodok.

Silvia Dončevová

Iniciatíva slovenských učiteľov